Armonika (Glassharmonica) – predchodca dnešného akordeónu

V roku 1762 zhotovil slávny fyzik a politik Benjamin Franklin nástroj, ktorý pomenoval armonika. Pozostával zo 47 polkruhových zvonov s priemerom od 7,5 do 23 cm a v rozsahu troch oktáv v chromatickom usporiadaní umiestnených na osi. Pod osou sa nachádzalo korýtko s vodou, hladina ktorej dosahovala okraj i najmenšieho zvončeka. Os bola otáčaná ručnou pákou, neskôr pedálom pomocou hnacieho ramena. Dotykmi prstov pri okraj i zvonov tieto vydávali patričné tony. Pre lepšiu orientáciu boli poltóny zhotovené z bieleho obalu so zlatým lemovaním.
Prednosti ,,armoniky" oproti iným nástrojom udával Franklin takto :
-
voči iným nástrojom má milší, okúzľujúci ton,
-
intenzitu tónu možno stupňovať intenzitou tlaku prsta,
-
možno ovládať časové trvanie tonu a po jednom vyladení nastroja ho netreba dolaďovať.
Nižšie tóny armoniky mali pomerne menšiu intenzitu, vyššie tóny boli chudobné na alikvotné tóny. Hudba vyvolávala dojem, akoby prichádzala z nekonečného priestoru. Žiadanú intenzitu dosahovala až po určitom čase a po prerušení dotyku prsta ešte postupne doznievala.
Pre tento nastroj napísal W. A. Mozart Kvinteto ,,Adagio a Rondo" (1791) pre flautu, hoboj, violu, violončelo a armoniku. Neskôr napísal ,,Adagio" K.617, v ktorom sa armonika uplatnila ako sólový nastroj. L. V. Beethoven použil tento nastroj v ,,Leonore". Aj v pôvodnej inštrumentácii Čajkovského Luskáčika boli sólové party armoniky. Medzičasom boli zistene i nepríjemné vlastnosti armoniky. Vysvitlo, že vibrovanie jej zvuku vyvoláva vážne nervové poruchy. Aby sa tento nedostatok armoniky odstránil, vznikla myšlienka rozochvievať zvončeky nie prstami, ale husľovým slákom alebo dotykom pák klávesov. Týmto spôsobom experimentoval známy americky básnik a politik Hopkinson a tiež Heinrich Klein z Bratislavy. No tajomstvo nenapodobiteľného zvuku armoniky bolo pravé v dotyku ľudských prstov, a tak žiadne náhradné systémy neviedli k pozitívnym výsledkom. Týmto si vysvetľujeme, prečo armonika, okolo roku 1830, vyšla z módy a prečo ju dnes môžeme nájsť len v múzeach.
autor:Michal Matejčík