Prierazný jazýček, mech a basy - súčasť histórie akordeónu

Akordeón má dlhú históriu, a preto nie je jednoduché vysvetliť a pochopiť ju len prostredníctvom  dnešnej podoby nástroja. Pri odhaľovaní akordeónovej histórie sa musíme zamerať predovšetkým na históriu súčastí, ktoré dnešný akordeón tvoria. Tieto časti sú prierazný chvejúci jazýček, mech, klaviatúra a basy. Vysvetlenie týchto častí pomôže odhaliť zaujímavý vývoj akordeónu.

Hudobný nástroj, ktorým to všetko začalo bol staroveký čínsky dychový nástroj známy ako Cheng alebo Sheng. Sheng je hudobný nástroj, ktorý sa rozozvučuje fúkaním vzduchu do dreveného náustku, ktorý je pripevnený k tekvici. Tekvica slúži ako rezonančná skriňa do ktorej je namontovaný rôzny počet bambusových trubičiek rôznej dĺžky. Tento hudobný nástroj bol vyvinutý za účelom imitácie zvuku vtáka Phoenixa. Presný dátum vzniku tohto nástroja je neznámy, ale vyskytoval sa už 2000 rokov pred Kristom. Sheng predstavuje hudobný nástroj používajúci voľný prierazný jazýček, ktorý je základom tvorby tónu aj v dnešnom akordeóne. Pružný oceľový  jazýček je zasadený do kovového rámu, ktorý pulzuje "slobodne", tým, že vibruje pomocou prúdu vzduchu. Zmenou hmotnosti a veľkosti jazýčka môžete získať rôznu kvalitu aj výšku tónu.

Systém tvorby tónu pomocou chvejúceho kovového jazýčka sa postupne rozšíril do celého sveta. Hudobný nástrojári s týmto objavom tvorby tónu radi experimentovali v nespočetnej rade rôznych hudobných inštrumentoch.

Gréci a Egypťania využili po prvý krát okolo roku 1500 pred Kristom mech ktorý používali na ohrev pece, využívali ho tiež v kováčskych vyhniach atď. ...Postupom času sa snažili aj hudobný nástrojári nahradiť fúkanie vzduch na jazýček pripojením mechu, ktorý by umožňoval silnejší tlak a presnejšie ladenie.

Rovnako zaujímavý a pre vývoj nielen akordeónu bol vznik klaviatúry. Po prvý krát sa klaviatúra na hudobnom nástroji objavila v starovekom Grécku. Prvým klávesovým hudobným nástrojom bol pravdepodobne nástroj zvaný Hydraulus. Hydraulus bol predchodca orgánu, ktorý prostredníctvom tlaku vody a jednoduchej klaviatúry ovplyvňoval tlak vzduchu, ktorý rozozvučoval jazýčky. Tento hudobný nástroj je predchodcom viacerých dnešných nástrojov orgánoveho typu a samozrejme vďaka jednoduchej klaviatúre je súčasťou histórie dnešného akordeónu.

Najpríznačnejšie pre akordeón sú basy. Presnejšie basový diskant, ktorého súčasťou sú aj štandardné basy (hotové akordy). Táto vlastnosť hudobného nástroja presne a najvýstižnejšie charakterizuje jeho dnešný názov, a teda akordeón. Presný vznik dnešného akordeónu sa pripisuje rôznym ľuďom. Často sa v súvislosti s vývojom a vznikom akordeónu spomína meno Cyrila Damiana z Viedne, rovnako je však neodškriepiteľný model akordeónu z roku 1822, ktorý skonštruoval Friedrich Buschmann v Berlíne. Avšak názov „akordeón“ si v roku 1829 dal patentovať práve Cyril Damian. Ťažko určiť ktorý z nástrojárov mal na vzniku dnešného akordeónu najväčšiu zásluhu, keďže rovnako v roku 1929 predstavil v Anglicku Sir Charles Wheatstone svoju verziu hudobného nástroja s použitím jazýčka a mechu.  Jeho nástroj bol k dnešnej podobe štandardného basu asi najbližšie, sám Sir Charles Wheatstone ho nazval "Symphonion s mechom." Prierazne jazýčky ktoré Wheatstone použil boli z mosadze, dnes sa používa oceľ.