Jevgenij Iršai (Evgeny Irshai)

Skladateľ, klavirista a pedagóg Jevgenij Markovič Iršai (narodený 1951 v Sankt-Peterburgu) získal základy svojho vzdelávania v hudobných inštitúciách Sankt-Peterburgu, na tamojšej Špeciálnej desaťročnej hudobnej škole a Konzervatóriu. Kompozíciu študoval u Sergeja J. Volfenzova, Alexandra A. Černova a Vladislava A. Uspenského, klavírnu hru študoval u T. B. Rumševiča a P. A. Serebrjaka. Po ukončení štúdií vyučoval hru na klavíri a kompozíciu na Špecialnej desaťročnej hudobnej škole. Roku 1991 sa usadil na Slovensku. Tu spočiatku korepetoval v Štátnej opere v Banskej Bystrici, neskôr vyučoval hru na klavíri a kompozíciu na tamojšom Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu a prednášal na Katedre hudby Univerzity Mateja Bela. V posledných rokoch vyučuje skladbu aj na bratislavskej VŠMU.

Iršaiova muzikalita bola formovaná na jednom z najvýznamnejších svetových hudobných učilíšť – sankt-peterburskom konzervatóriu, hlavnom nositeľovi tradície ruskej hudby. Azda práve záťaž tejto mohutnej tradície ho prinútila zmeniť miesto svojho pôsobenia a stať sa jediným našim skladateľským imigrantom. Jeho tvorba od začiatku vzbudzovala mimoriadnu pozornosť na domácich hudobných festivaloch a prehliadkach, zaujala vysokou úrovňou skladateľského remesla, extrémnou expresiou aj osobným gestom. Voči slovenskej tvorbe stála v istej opozícii. Kým slovenská skladateľská škola sa sústreďuje najmä na logický aspekt kompozície, pre ruskú skladateľskú školu je rovnako dôležité aj psychologické ponímanie hudby, prejavujúce sa v dôraze na nosnosť skladobných ideí a na evolúciu procesu. Práve Iršaiova hudba u nás naplno nastolila onú základnú, večne kladenú a večne nezodpovedanú otázku vzťahu sveta tónov k problémom pravdy a zdravia, vzťahu logiky a rétoriky, štruktúry a expresie. Pre Iršaia ostáva harmónia protikladným svetom nedosiahnuteľným ideálom. Úbeľom umelca je hľadať ju, pričom nositeľom svetla na tejto dobrodružnej ceste je práve idea. Idea oprávňuje úsilie a na miesto pochybností kladie vieru. Hudobná skladba zjednocuje logickú a psychologickú stránku idey a idea je nielen zdrojom svetla na tejto tvorivej ceste, ale aj prameňom tvorivej energie tvorcu.

Zdroj: Bulletin k CD omni tempore